Adobe Audition CS5.5

Posted: 13. júla 2011 in Music

Adobe Audition je profesionalny audio editor, popularny uz dlhe roky, teda doposial len v prostredi Windows. Jeho pociatky siahaju k programu Cool Edit Pro od firmy Syntrillium, ktoru Adobe zakupilo v roku 2003. Od tych cias sa samozrejme Audition znacne zmenil a presiel mnohymi a nielen vizualnymi upravami. Sucasna verzia 5.5 spojila v sebe vlastnosti Audition, ako samostatneho programu, so znamym editorom Adobe Soundbooth, ktory bol sucastou predosleho balika Adobe Creative Suite (Soundbooth touto integraciou zanikol). Audition CS5.5 obsahuje mnozstvo nastrojov na editovanie, mixovanie a cistenie zvuku, nativnu podporu multikanaloveho 5.1 zvuku, priame pracovne prepojenie s dalsim produktom na editovanie videa Adobe Premier Pro, import a export z a do mnohych formatov vratane podpory formatov Avid Pro Tools a Apple Final Cut Pro.
Moje kratke skusenosti s tymto programom (doteraz som pracoval so vsetkymi verziami, od povodneho Cool Edit Pro az po Audition 3.0 a Soundbooth 5.0) uvediem strucne.
Adobe Audition CS5.5 ma uzivatelske prostredie znacne prevzate z Soundbooth, na rozdiel od tohto programu je vsak odozva Audition ovela rychlejsia (i ked oproti verzii Audition 3.0 sa mi zda trochu pomalsia). Ovladanie jednotlivych nastrojov je prevzate z Soundbooth i Audition, praca s hlavnymi pracovnymi oknami “waveform” a “multitrack” zas z Audition 3.0. Vyvolavat zvlast a aj separatne ukotvovat na obrazovke sa daju jednotlive panely pre rozne pracovne nastroje, akymi su napriklad “audio mixer” a “batch processor”. Audition prichadza s kolekciou velmi peknych a naozaj kvalitnych skupin efektov (destruktivnych aj nedestruktivnych) ako “Amplitude and Compression”, “Noise Reduction/Restoration”, “Filter and EQ” a dalsie. Zaujimave a velmi ucinne su aj efekty na upravu “pokazeneho” zvuku ako je “DeClipper” a “DeClicker”. Samozrejme je aj vyuzitie externych VST pluginov. No a najvacsou novinkou je podpora operacneho systemu Mac OS.
Vyskusal som viacere programy na editaciu zvuku (Cubase, Nintendo, Wavelab, Sonar…), ale Adobe Audition povazujem za jeden z najlahsie ovladatelnych, najrychlejsich a pritom kvalitou mnohych efektov mimoriadne vhodnych programov na editaciu a mastering zvukovych nahravok. Naviac jeho intuitivne prostredie a lahke zvladnutie zakladnych procesov ho predurcuje aj pre vyuzitie hudobnymi neprofesionalmi – teda az na tu cenu (349 $).

This slideshow requires JavaScript.

stranka Adobe Audition:
Adobe Audition CS5.5

stranka pre tych, ktori si chcu Adobe Audition “bezplatne vyskusat” – na vlastne riziko
(stranka je bezpecna, instalacia rovnako, pouzivanie nie je v sulade so zakonom):
Adobe Audition CS5.5 4.0 Multilingual

Kto ma pristup k internetu uz nikdy nemusi byt odkazany na “hudobny vkus” (ci skor nevkus) majitelov a redaktorov klasickych radii vysielajucich v slovenskom eteri. Naviac aj tieto radia uz dnes prevadzkuju internetove vysielanie (stream), ktore nie je prerusovane reklamou, ci spravami a casto je zamerane len na jeden konkretny hudobny zaner, ako napriklad zname Fun Radio, ktore na internete ma specialne “streamy”: rock, hip-hop, dance, love songs a dalsie. Na internete existuju stovky tisic radii a tak som vybral z nich ako ukazku, ze to ide aj na Slovensku, azda najsofistikovanejsie internetove radio na nasom uzemi, ktore sa venuje len rockovej hudbe – Rock Jam Radio. Jednoducho “parada” – 7 hudobnych tematickych okruhov, vyber “streamu” podla rychlosti internetoveho pripojenia posluchaca, moznost vyberu alternativneho prehravaca ako je Winamp, Real One.
Ovela zaujimavejsia, ale aj ovela zlozitejsia je situacia, pokial si posluchac chce vytvorit “vlastne vysielanie” s pomocou “personalizovaneho” internetoveho radia. Nemam na mysli tie rozne serverove uloziska skladieb, z ktorych sa da prehrat vacsinou len taky obsah, aky si tam vlozite – ide mi predovsetkym o nove sluzby na internete, ktore vytvaraju “radiove vysielanie” podla osobnych preferencii posluchaca. Lenze tu je kamen urazu – vzhladom na licencne podmienky velkych hudobnych vydavatelstiev, nielenze tento sposob “vysielania” nie je vzdy zadarmo (skor naopak), ale co je ovela horsie, nez zaplatit par dolarov mesacne je, ze vacsina takychto sluzieb nie je na Slovensku (ale aj v mnohych inych krajinach) dostupna. Ako priklad uvediem popularny americky servis “Pandora Radio”, dostupny len v USA, ci vynikajuci svedsky “Spotify” s hudbou podla vlastneho vyberu, ktory pre zmenu je dostupny len v zopar europskych krajinach (7) a v USA nie. Pre “nasinca” tak nezostava vela moznosti vyberu. Napriek tejto neutesenej situacii existuje par takychto “sluzieb”, ktore s urcitymi obmedzeniami, pripadne za poplatok su dostupne aj na Slovensku.
Dnes azda najpopularnejsi je servis Grooveshark. Vyhladavanie skladieb, vytvaranie vlastnych playlistov, ci prehravanie vytvorenych albumov inymi posluchacmi je uplne zadarmo, v pripade ale, ze chcete pocuvat “radio” aj na mobilnych zariadeniach (a mat aj ine vyhody), stoji predplatne 9,0 $ mesacne.
Kedysi najpopularnejsim a azda aj prvym prevadzkovatelom personalizovaneho internetoveho radia je sluzba Last.fm. Zialbohu jej podmienky pouzivania sa asi pred rokom dost zmenili a okrem povinnej platby za pocuvanie pribudla aj nemoznost “streamovat” hudbu do mobilnych zariadeni, okrem 3 povolenych krajin. Na skusku si mozete po novom “zahrat” 50 skladieb bezplatne a dalsie vyuzivanie archivov a sluzieb Last.fm uz je potom len po zaplateni predplatneho, ktore je 3,0 $ mesacne.
Zaverom chcem este spomenut priklady internetoveho “uloziska”  s vlastnymi “uploadovanymi” skladbami. Ide o sluzby, ako napriklad: byo.fm, alebo maestro.fm, ktore umoznuju vytvarat personalizovane radio z vlastnych nahravok a “streamovat” jeho obsah do mobilnych zariadeni, pripadne aj zdielat s dalsimi priatelmi a to vsetko zadarmo. Vyzera to tak, ze na podobnom principe, ale bez nutnosti “uploadovania” skladieb, bude fungovat aj pripravovany servis Apple nazvany “iCloud”, lenze ci, alebo ake budu jeho obmedzenia zatial nie je zname.

Clanok “Road To Hell aneb Jak vydavatelé poškozují technickou kvalitu hudby?” mi ozrejmil mnohe pocity a suvislosti, ktore zazivam pri pocuvani hudby ako aj vlastnej hudobnej produkcii (dee-jay, rozhlasovy hudobny dramaturg a moderator) a s ktorymi uz dlhe roky sa osobne stretavam aj pri remasterovani skladieb v profesionalnych editoroch (v mojom pripade Adobe Audition). Pretoze rozbor pricin a nasledkov je v uvedenom clanku znacne rozsiahly a komplexny, chcel by som pridat len par mojich postrehov. Prva vlna devalvacie zvuku sa objavila s dnes uz “svetovladnym” a “vsadepritomnym” kodekom mp3 s jeho kompresiou orezanymi konturami zvukoveho spektra, kde vynutena absencia okrajovych frekvencii sa nahradzuje algoritmom, ktory vraj zvuk “fyziologicky” prisposobuje ludskemu sluchu a vnimaniu. Druhu vlnu sposobili mobilne prehravacie zariadenia, ktore vzhladom na svoju velkost a kapacitu pamate zacali preferovat prehravanie skladieb v stratovych formatoch, predovsetkym znovu mp3 a s prihliadnutim na “kvalitu” ich reprodukcie boli ich majitelia “nuteni” podvedome uprednostnovat nahravky so zvysenou hlasitostou a dynamikou prisposobenou tak, aby mal posluchac pocit, ze to hra hlasno i v ruchu ulice a ze “basy” zneju mohutne a “vysky” ostro i napriek nekvalitnym reproduktorom ci sluchatkam. Poslednym klincom do rakvy kvalitnej reprodukcie sa stali profesionalni siritelia hudby v eteri alebo na internete, akymi su radia alebo televizie – vsetci uz dnes presli na hranie skladieb len vo formate mp3 a s pouzitim roznych kompresorov, limiterov a ekvalizerov sa snazia vylepsit uz vopred pokazeny zvuk z povodneho mp3 zdroja. Konecnym vysledkom tejto devastacie je, ze sa zmenil nielen vkus a zvukove preferencie posluchaca, nasledne aj preferencie vydavatelov a nahravacich studii, ale dlhodobym posobenim takto degradovanych nahravok sa zmenili aj fyziologicke schopnosti nasho sluchu a mozgu rozoznavat okrajove frekvencie v hudobnom diele, cim sa pozitok z hudby stal ovela plochejsim a unavnejsim a v konecnom dosledku ovela menej autentickym, nez aky ho prezivali nasi predkovia.

link na clanok na “diit.cz”:
Road To Hell aneb Jak vydavatelé poškozují technickou kvalitu hudby?

Hello world!

Posted: 19. apríla 2011 in Nezaradené

Po zalozeni blogu “Art + Architecture” som sa rozhodol zalozit este dalsi: “Art + Music”. Tato stranka sa bude kazdy mesiac venovat hudobnej produkcii v Bratislave, predovsetkym jazzu, metalu a rocku. Hlavnym cielom je ziskat uceleny prehlad co, kde a kto hra v jednotlivych kluboch, puboch a koncertnych salach. Neskor planujem pridat aj kontaktne adresy na jednotlive hudobne zoskupenia a instrumentalistov a samozrejme aj na prevadzkovatelov zariadeni a ich webove stranky. Upozornenia na ine kulturne a spolocenske akcie k teme “art+music”, ako su zaujimave vystavy a stranky vytvarnych umelcov, budu doplnene v kratkom case.

Bohuslav “Bohus” Kraus