“Road To Hell” – moderny CD mastering

Posted: 3. mája 2011 in Music

Clanok “Road To Hell aneb Jak vydavatelé poškozují technickou kvalitu hudby?” mi ozrejmil mnohe pocity a suvislosti, ktore zazivam pri pocuvani hudby ako aj vlastnej hudobnej produkcii (dee-jay, rozhlasovy hudobny dramaturg a moderator) a s ktorymi uz dlhe roky sa osobne stretavam aj pri remasterovani skladieb v profesionalnych editoroch (v mojom pripade Adobe Audition). Pretoze rozbor pricin a nasledkov je v uvedenom clanku znacne rozsiahly a komplexny, chcel by som pridat len par mojich postrehov. Prva vlna devalvacie zvuku sa objavila s dnes uz “svetovladnym” a “vsadepritomnym” kodekom mp3 s jeho kompresiou orezanymi konturami zvukoveho spektra, kde vynutena absencia okrajovych frekvencii sa nahradzuje algoritmom, ktory vraj zvuk “fyziologicky” prisposobuje ludskemu sluchu a vnimaniu. Druhu vlnu sposobili mobilne prehravacie zariadenia, ktore vzhladom na svoju velkost a kapacitu pamate zacali preferovat prehravanie skladieb v stratovych formatoch, predovsetkym znovu mp3 a s prihliadnutim na “kvalitu” ich reprodukcie boli ich majitelia “nuteni” podvedome uprednostnovat nahravky so zvysenou hlasitostou a dynamikou prisposobenou tak, aby mal posluchac pocit, ze to hra hlasno i v ruchu ulice a ze “basy” zneju mohutne a “vysky” ostro i napriek nekvalitnym reproduktorom ci sluchatkam. Poslednym klincom do rakvy kvalitnej reprodukcie sa stali profesionalni siritelia hudby v eteri alebo na internete, akymi su radia alebo televizie – vsetci uz dnes presli na hranie skladieb len vo formate mp3 a s pouzitim roznych kompresorov, limiterov a ekvalizerov sa snazia vylepsit uz vopred pokazeny zvuk z povodneho mp3 zdroja. Konecnym vysledkom tejto devastacie je, ze sa zmenil nielen vkus a zvukove preferencie posluchaca, nasledne aj preferencie vydavatelov a nahravacich studii, ale dlhodobym posobenim takto degradovanych nahravok sa zmenili aj fyziologicke schopnosti nasho sluchu a mozgu rozoznavat okrajove frekvencie v hudobnom diele, cim sa pozitok z hudby stal ovela plochejsim a unavnejsim a v konecnom dosledku ovela menej autentickym, nez aky ho prezivali nasi predkovia.

link na clanok na “diit.cz”:
Road To Hell aneb Jak vydavatelé poškozují technickou kvalitu hudby?

Pridaj komentár